Radošina - História futbalu

História futbalu

Radošinský futbalový oddiel vznikol v roku 1932 pri mimoriadne agilnom kultúrno-športovom spolku Orol ako futbalový odbor, ktorý si vtedy v spomínanom roku 1932 vytýčil prvý a zároveň i veľký cieľ - vybudovať uprostred Radošiny v močaristom Lúžku futbalové ihrisko. Futbalový klub a celý športový oddiel Orla si zvolili názov Športový klub - ŠK Radošina. Na nové ihrisko uprostred Radošiny, najväčšiu pýchu vtedajších Radošinčanov, vybehlo na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1933 týchto jedenásť hráčov v čiernych trenírkach a fialových dresoch: František Čambor, Tibor Holan, Ľudovít Blaho, Ľudovít Schneider, Jozef Bilický, Anton Otrubný, Gašpar Nedorost, Ján Cibuľa, Ján Ronďoš, Milan Hudec a Ľudovít Bilický. Striedal Andrej Repaský. Prvým súperom Radošiny boli Horné Obdokovce, nad ktorými domáci hladko zvíťazili 5:2. Na tento prvý historický zápas sa prišlo pozrieť viac ako päťsto divákov z Radošiny, ale i z blízkeho okolia. Slávnostný výkop mal notár Ľudovít Schneider. Radošina v ten deň zažila jedinečnú udalosť a nevšedný sviatok: zrodil sa u nás ozajstný futbal. Lenže, jedinou starosťou futbalistov bolo nájsť súpera, pretože v tom čase sa v Radošinskej doline a na blízkom okolí hrával futbal zriedkavo. A tak najčastejšími súpermi Radošiny boli Veľké Ripňany, Nitra, Horné Obdokovce, Piešťany, Hlohovec a Banka. Okrem spomínaného kádra hráčov v tom čase dres Radošiny obliekali aj Ján Stredák, Michal Vičan, Michal Vlasák, Ernest Glos, Viktor Pupák, Štefan Nemec, Štefan Dalloš, Imrich Bilický, Ľudovít Pánsky a ďalší.
Vojnové udalosti ukončili priekopnícku a mimoriadne úspešnú prvú etapu radošinského futbalu. V rokoch 1942 - 1944 väčšina hráčov musela narukovať a viacerí sa zúčastnili bojov na frontoch i v Slovenskom národnom povstaní. Augustín Valach, príslušník 1. čs. armádneho zboru, sa už na radošinské ihrisko nikdy nevrátil - padol v bojoch na Dukle. Michal Slamka, Gejza Blahuš, Pavol Tomašovič, Štefan Bartošek a Viliam Bartošek sa zúčastnili bojov v Slovenskom národnom povstaní. Vo vojnovom období tvorili základ radošinskej futbalovej jedenástky títo hráči P. Tomašovič (brankár), J. Beňovič, F. Krivák (obrana), Halás, A. Valach, J. Blahuš (záloha), G. Blahuš, Š. Bartošek, M. Slamka, V. Bartošek a M. Glos (útok). Striedali J. Bilický, V. Lauro, P. Štepka a F. Slamka. Po oslobodení bolo mužstvo doplnené mladšími hráčmi (J. Glos, K. Krivák, P. Rojko, L. Michler a D. Žiak).

V roku 1950 zažíva radošinský futbal ďalšiu veľkú a jedinečnú udalosť, ktorú možno prirovnať iba k prvým priekopníckym prácam v roku 1933. Okolo ihriska sa svojpomocne budovalo drevené oplotenie, čím sa Radošina zaradila medzi prvé kluby v okrese a iste aj na Slovensku. Tisícky brigádnických hodín sa napokon premenili do jedinečného diela. No a vtedy nastupuje už tretia hráčska garnitúra, mená mnohých z nich sú dodnes v živej pamäti starších súčasníkov - Ladislav Michler (náš vari najslávnejší ľavý krídelný útočník), Oto Pupák, Dezider Žiak, Ondrej Mráz, Ladislav Ondrejka, Dominik Kováčik, Viliam Ronďoš, Štefan Pintér, Dominik Krajčír, Michal Goňo, Ján Krajčír, Augustín Madarász, Viliam Pupák, Imrich Bartošek, Pavol Uhlík, Štefan Madarász, František Krška, Viliam Krajčír, Pavol Krajčír, Slávo Sýkora, Ferdinand Pupák, Jozef Nemec, Alexej Grežo, Pavol Rojko, Ján Grežo. Dres Radošiny v tom čase obliekali aj Ernest Šugra, Viliam Žurek, Ján Cvik, Ladislav Stredák, Augustín Piršel, Karol Krivák, František Slamka.

Štvrté výrazné obdobie radošinského futbalu zaznamenávame koncom päťdesiatych a na začiatku šesťdesiatych rokov, keď nášmu futbalu kraľuje skvelá a doteraz neprekonaná útočná trojica Alojz Krivák, Ladislav Peter Rojko a Jozef Repaský, syn spoluzakladateľa ŠK Andreja Repaského. Veľmi úspešne ich v tom čase dopĺňali aj ďalší hráči Štefan Madarász, Pavol Uhlík, Imrich Bartošek, Jozef Kučera, Ladislav Kučera, Pavol Krajčír a neskôr i Viliam Brezovan. Žiaka v bráne vystriedal Slávo Sýkora, neskôr Viliam Pupák, kým sa medzi žrde nepostavil jeden z najlepších brankárov povojnového obdobia František Krška. V obrane sa začína presadzovať dvojica Anton Rojko a Viliam Krajčír, ktorá roky patrila k najspoľahlivejším oporám radošinského mužstva.

Na jar 29. mája 1966 Radošina zažila sviatok: v tento deň sme na rozmoknutom ihrisku privítali hokejový celok Slovana Bratislava na čele s legendárnym brankárom Vladimírom Dzurillom.

V sedemdesiatych rokoch vznikol MEMORIÁL LADISLAVA MICHLERA - futbalový turnaj, ktorý mal úspešnú tradíciu; v deväťdesiatych rokoch na ňu nadviazal MEMORIÁL JÁNA STREICHERA. V sedemdesiatych rokoch sa takisto vybudovala nová betónová ohrada okolo ihriska - zásluhou vedenia miestneho JRD. V roku 1973 sa futbalový oddiel prihlásil v pôvodnému názvu ŠK a na dresoch mužstva pribudli obecné symboly. A na štadióne začali koncertovať aj populárni speváci (Peter Nagy, Pavol Habera).

V sobotu 17. júna 1989 zažila Radošina a náš štadión niečo výnimočné - kultúrno-spoločenské podujatie ŠÍNY DO RADOŠINY, v rámci ktorého vystúpili okrem domáceho Radošinského naivného divadla i speváci Miroslav Žbirka, Pavol Hammel, Laco Lučenič, skupiny Lojzo, Vidiek a herci trnavského divadla a divadla GUnaGU.

Vynikajúci ohlas mala FUTBALOVÁ POHÁROVÁ STREDA (21. 7. 1993) pri príležitosti 60. výročia vzniku ŠK. Domáci Športový klub hostil posledného futbalového federálneho majstra Slovan Bratislava na čele s legendárnym hráčom Petrom Dubovským a pod vedením trénera Dušana Galisa. A hercov RND, ktorý si zahrali v predzápase so "zvyškom umeleckého sveta" (Habera, Patejdl, Vanek, Grexa atď.).

Dátum 14. jún 1998 sa zapísal do športovej kroniky zlatými písmenami - Radošina postúpila do V. ligy. Pod tento úspech sa podpísali hráči: Jozef Hubáček, Peter Lesay, Peter Šugra, Róbert Štepka, Daniel Vlasák, Ľubomír Vlasák, Ľuboš Bartošek, Peter Bartošek, Ján Beňovič, Dušan Straka, Bohuslav Toráč, Branislav Krajčír, Jozef Piršel ml., Jozef Bartošek ml., Marián Skovajsa, Ladislav Krajčír, Dominik Krajčír, Pavol Bartošek ml., Martin Piršel, Jozef Piršel st., Peter Jančovič, Igor Kováčik a František Prachár. Kapitánom postupujúceho kolektívu bol Ivan Siget. Výbor ŠK pracoval v zložení - Jozef Oravec /predseda/, Ing. Peter Matejovič / tajomník a Jozef Masrna - tajomník.

Takisto aj naši dorastenci (v ročníku 2000/2001) postúpili do V. ligy. Mimošportovú aktivitu výbor upriamil na skoré dohotovenie krytej tribúny. V tomto roku výbor ŠK v spolupráci s Obecným úradom v Radošine s Radošinským naivným divadlom a Nadáciou Markíza pripravili skvelé športovo-kultúrne a spoločenské podujatie v podobe priateľského futbalového stretnutia medzi ŠK Fortuna (futbalisti pri RND) a Nadáciou Markíza (populárne osobnosti z televíznej obrazovky a bývalí športovci).

Vo futbalovom ročníku 2001/2002 "áčko" a žiaci hrali v okresných majstrovstvách, dorast hral v V. lige staršieho dorastu. Muži skončili na dvanástom mieste a žiaci opäť v strede tabuľky. Radosť nám už po druhýkrát urobili dorastenci, keď zvíťazili v V. lige a od augusta 2002 sa stali štvrtoligovým účastníkom staršieho dorastu skupiny severozápad! Futbalová Radošina, takýto úspech ešte v histórii nedosiahla!
6.8.2003 sa na futbalovom štadióne v rámci Slovenského hokejového leta odohral futbalový zápas medzi hokejovými reprezentantmi SR a ŠK Fortuna, v ktorom sa okrem členov RND objavili aj niekoľkí futbaloví reprezentanti. Asi 4.000 divákov prítomných na podujatí videlo také osobnosti ako Peter Bondra, Peter Šťastný, Žigmund Pálffy, Ján Lašák, Richard Zedník, Miro Šatan, Ján Filc, členovia RND a ďalších.

História - Futbalové mužstvo