Centrum sv. Pavla

Vďaka dobrej spolupráci a ústretovým prístupom pri poskytnutí priestorov a pomoci pri rekonštrukčných prácach zo strany Obecného úradu bolo 31. augusta 2008  otvorené pastoračné centrum s názvom Centrum svätého Pavla. Centrum sv. Pavla , sídli na Piešťanskej ulici v budove s. č. 40 spolu s Klubom dôchodcov.

V Centre sv. Pavla vyvíjajú činnosť:

ČinnosťZodpovedná osoba
Materské centrumMonika Madarászová
Konferencia Kráľovnej pokojaIng. Gabriela Krajčírová
Ružencové bratstvoIng. Gabriela Krajčírová
Dobrá novinaAntónia Sigetová
Mládežnícke „stretká“Daniela Neumannová, Žofia Naňová
Spolok sv. VojtechaDarina Vlasáková
Stretnutia miništrantov, biblické stretnutia a premietanie náboženských filmov PaedDr. Ľubomír Havran
Spevácka skupina, rekreačný telocvikGabriela Cviková

 

Ciele Centra sv. Pavla:

  • Vyviesť občanov z pasivity, iniciovať zapájanie do verejného života
  • Vytvárať pocit účasti na problémoch druhých
  • Skvalitňovať život jednotlivcov rozvíjaním telesných i duchovných schopností
  • Viesť k ekologickému správaniu aktívnym zapájaním sa do úpravy priestorov i okolia
  • Pomáhať si radami
  • Podporovať biednych v iných krajinách, hľadať možnosti pomoci sociálne slabším v obci
  • Prebúdzať v rodičoch pocit zodpovednosti za výchovu detí
  • Rozvíjať schopnosti ľudí rôzneho veku ďalším vzdelávaním, význam vzdelávania počas celého života
  • Podporovať záujem o duchovnú oblasť človeka ako jeho neoddeliteľnej súčasti, pochopiť význam stálosti názorov a nájdenia pokoja pre život
  • Uvedomiť si význam podchytenia mládeže a pokusu jej ochrany pred zlými vplyvmi v problémovom období dospievania
  • Uvedomiť si že len skvalitnením osobností jednotlivých ľudí je možné vytvoriť i kvalitné spoločenstvo občanov obce
  • Vytvárať atmosféru vzájomného rešpektovania

Centrum zhodnotilo v auguste 2009 prvý rok pôsobenia a konštatovalo, že návštevnosť a využiteľnosť zariadenia je veľmi dobrá. Pri vyhodnotení rozhodlo, že vedúcim Centra bude PaeDr. Ľubomír Havran a správcom objektu Antónia Sigetová

 

Stretnutie konferencie Spolku sv. Vincenta de Paul v Radošine po desiatich rokoch

 

Konferencia Kráľovnej pokoja v Radošine je jednotkou Spolku sv. Vincenta de Paul. Spolok podľa myšlienok sv. Vincenta založil v roku 1833 blahoslavený Frederik Ozanam, vysokoškolský profesor filozofie práva a literatúre na Sorbone, poslanec Francúzskeho národného zhromaždenia v úzkej spolupráci s Lujzou de Marillac ako charitatívne hnutie laikov. V roku 1845 pápež Gregor XVI. schválil organizáciu i jej stanovy, čím sa Spolok sv. Vincenta de Paul stal oficiálnym dielom Cirkvi.

            Jednotlivé pracovné skupiny nazval Konferencie sv. Vincenta. Už za jeho života vzniklo 100 konferencií vo Francúzsku a ďalšie postupne vznikali v iných krajinách. V súčasnosti je SVdP na všetkých kontinentoch v 143 krajinách, má 48 000 konferencií a 900 000 členov.

            Na čele svetovej organizácie je Generálna rada v Paríži.

Spolok je združením laických dobrovoľníkov pracujúcich bezplatne pri farnostiach, v mestách, obciach, aj v podnikoch či organizáciách.

            CIEĽOM hnutia je charitatívna činnosť v najširšom slova zmysle: pomáhať odkázaným jednotlivcom či skupinám v zdravotnej, sociálnej, ekonomickej, ale i duchovnej a morálnej oblasti.

            PÔSOBNOSŤ konferencií sa zameriava predovšetkým na problémy v prostredí, v ktorom žijú, ktoré vidia a ktoré volajú po riešení. Napr. pomoc mnohodetným rodinám, opusteným jednotlivcom, rómskym spoluobčanom, bezdomovcom a pod. Vincentínsky princíp sa stáva ideálnym, ak pomáhame osobne, nesprostredkovane, na konkrétnom mieste, tam, kde treba.

            Na Slovensku vznikli prvé konferencie SVdP v Bratislave v roku 1867 a neskôr aj v iných mestách. Roku 1950 bola jeho činnosť zo známych dôvodov násilne prerušená.

Obnovená bola v roku 1991 z iniciatívy žien v Leviciach. Postupne vypracovali štatút Národnej rady SVdP a v roku 1995 po vypracovaní stanov organizáciu schválili ministerstvo vnútra a Konferencia biskupov. V roku 1996 organizáciu definitívne prijala Generálna rada v Paríži.

            V súčasnosti je na Slovensku 32 konferencií, ktoré majú okolo 350 členov a svoju činnosť orientujú na aktuálne problémy svojho okolia. Navštevujú nemocnice, väznice, podporujú mnohodetné rodiny, navštevujú opustených a chorých v domácnostiach, podieľajú sa na výstavbe sociálnych zariadení a pod.

 

V Radošine vznikla Konferencia Kráľovnej pokoja ako súčasť SVdP na Slovensku

8. augusta 2000.

V roku 2010 sa jej členovia stretli po 10 rokoch existencie na slávnostnej schôdzi dňa 11. novembra 2010 za účasti dp. dekana Ľubomíra Havrana. Schôdzu viedla predsedníčka Ing. Gabriela Krajčírová, správu o činnosti predniesol tajomník Stanislav Vlasák a správu o hospodárení z poverenia neprítomnej pokladníčky Darie Vlasákovej prečítala pani predsedníčka. Zo zhodnotenia desaťročnej práce vyplynulo, že činnosť bola v rámci možností veľmi bohatá. V prvých piatich rokoch sa konferencia veľa zapájala aj do misijnej činnosti, v ďalších piatich rokoch bolo misijnej činnosti menej, ale konferencia sa pravidelne mesačne stretáva na modlitbových stretnutiach, zapojila sa podľa potreby do pomoci individuálne nájdeným starým a chorým vo viacerých prípadoch, pokúsila sa získať pre odkázaných ošetrovateľskú pomoc, ktorá nejaký čas aj fungovala, monitoruje problémy, hovorí o nich na mesačných stretnutiach a už tretí rok sa zapojila aj do akcie Boj proti hladu – pomoc Haiti.

V činnosti nechýbali ani zbierky liekov, pátričiek, vyšívacích potrieb, šatstva pre deti, plastových uzáverov z PET fliaš, pletených štvorcov na zhotovenie prikrývok pre malomocných a pod.

Na schôdzi sa zúčastnili tri nové členky, čím sa členská základňa rozšírila na 13. Keďže však z rôznych objektívnych príčin nebola prítomná na voľbu nového vedenia potrebná nadpolovičná väčšina členov, nemohli sa uskutočniť voľby nového výboru.

Diskusia bola bohatá a zapájali sa do nej aj nové členky, ktoré už dlhší čas vykonávajú činnosť zahrnutú do stanov konferencie, ale neboli jej členkami.

            Na záver sa prítomným prihovoril p. dekan, vyzdvihol činnosť konferencie, vyjadril potešenie z jej existencie a vyslovil želanie, aby ďalej pracovala a vychovávala i mladších náhradníkov do budúcnosti.

            Schôdza sa začínala i končila modlitbou a nechýbalo ani agapé.

Top